Your research : 67 Results for կ

Entries' title containing կ : 10000 Results

Մանկավարժեմ (եցի)

va.

to bring up or educate children, to instruct, to form by precept, to model.


Մանկավարժութիւն (ութեան)

s.

pedagogy;
education, instruction.


Մանկատիպ

adj.

young.


Մանկատռիփ

cf. Մանկամոլ.


Մանկատռփութիւն (ութեան)

s.

cf. Մանկամոլութիւն.


Մանկարարութիւն (ութեան)

s.

cf. Մանկածնութիւն.


Մանկացուցանեմ (ուցի)

va.

to make young again, to re-invigorate, to restore to strength and health.


Մանկաւոր

adj.

having children;
childish.


Մանկաւորեմ

vn.

to machinate, to plot, to devise.


Մանկերամ (ի)

s.

troop, hand or company of children.


Մանկիկ

s.

babe, baby;
child, little or dear child.


Մանկլաւիկ

s.

court-page, courtier.

• «սենեկապան արքայի, ար-քունի սպասաւոր» Վրդն. պտմ. տպ. Վենետ. էջ 77 (իբր օտար բառ գրում է և մեկնում «Մանկլաւիկքն, որք են սենեկապանք ար-քայի և մօտակայք»). աւելի ուղիղ ձևն է մանգլաւիտ Նար. խչ. 380 (դրուած է սեռ. մանգլաւտի ձևով, որից ՆՀԲ հետևցնում է ուղ. մանգլաւտ, որ սխալ է)։

• = Յն. μαγϰλαβιτης «կաշեփոկով զինեալ մարդ (կայսեր իբր պահապան)» բառից, որ ծագում է μαγϰλάβιον բառից. սրա վրայ տես մանկլաւ։-Հիւբշ. 363։

• ՆՀԲ հտ. Բ. էջ 205 գ «որպէս մանուկ լաւիկ», բայց էջ 1057բ տալիս է ուղիռ մեկնութիւնը։ Նոյնը Պատկ. Maтepiаль l, 3։ Ուղուրիկեան (տես ԳԲ, էջ 893 և 1405) լտ. manus «ձեռք» + clava «մահակ» (իբր ձեռքը մի լախտ կրող արքունի սենեկապան)։


Մանկութիւն (ութեան)

s.

infancy, childhood;
youth;
minority;
cf. Մանկ;
քաջառոյգ, գեղածիծաղ, զբօսասէր, խայտալից —, lively, sprightly, playful, sportive or cheerful youth;
անդստին ի մանկութէնէդ, from your earliest years, from your youth;
ի գեղածաղիկ մանկութեան, in the bloom of youth;
in the prime of life;
անցանել զառաջին մանկութեամբ or ըստ տիս մանկութեան, to be past youth;
եւ — անցանէ, youth must have its time;
cf. Զուարթածաղիկ.


Մանկուկ

cf. Մանկիկ.


Մանկտեակ

s.

little boys.


Մանկտի (կտւոյ)

s.

infants, children, young people, youngsters, youth;
servants, domestics;
մանրիկ —, little children;
հայ —, the Armenian youth.


Մանշական (ի, աց)

adj. chem.

adj. chem. iodic.


Մանշուկ

s.

iodide, ioduret.


*Մանողակ

cf. Սարդ.


Մանուկկան, նկունք, նկանց)

s.

babe, baby, little child;
young child, little boy, boy, lad;
youngster, stripling;
soldier, warrior;
servant, domestic;
— մատաղ, babe, infant;
— տղայ, child, little boy;
մանկունք եկեղեցւոյ, ուխտի մանկունք, clergy;
choristers;
մանկունք առագաստի, paranymphs, bridegroom's friends;
կնամարդի, effeminate young man;
— նաւի, ship-boy, cabin boy;
— արքայի, court-page;
ինքնակալն —, the young prince;
մանկունք, my children;
— դու, young man;
— եմ ես, I am young;
—տիովք վախճանեալ, dead in youth;
cf. Ընտրան, cf. Ծեր.


Մանուշակ

cf. Մանիշակ.


*Մանչուկ

cf. Մանուկ.


Մանրադիտական (ի, աց)

adj.

microscopical.


Մանրածոյ կերակուր

sn.

hash, gallimaufry, fricassee.


Մանրակարկատ

adj. fig.

patched, pieced together, cobbled;
absurd, flimsy, futile, fictitious.


Մանրակծիծ

cf. Մանրակծծի.


Մանրակծծի

adj.

close-fisted, sordid, stingy, miserly, very avaricious.


Մանրակծու

adj.

stinging, biting, pinching.


Մանրակտիտ առնեմ

sv.

to narrate in detail, to give a full account of.


Մանրակրկիտ

adj. adv.

strict, formal, punctilious;
strictly, diligently.


Մանրամանակ

s.

minute, second.


Մանրանկար (ու)

s.

miniature.


Մանրատունկ տունկ

s.

small plant.


Հոպոպ արուսեկի

sn. bot.

sn. bot. phaseolus caracalla.


Հոսական (ի, աց)

cf. Հոսանուտ.


Հոսականութիւն (ութեան)

s.

fluidity.


Հոսակիր

s.

reophore.


Հովանեակկի)

s.

marquee;
awning;
cf. Հովանոց.


Հովանոցակ

s.

parasol.


Հովուական (ի, աց)

adj.

pastoral, pastorly, shepherdly;
— գաւազան, shepherd's crook;
crosier;
— թուղթ, կոնդակ, pastoral letter;
կեանք, կենցաղ, pastoral life;
— մախաղ, շուն, shepherd's bag, scrip;
shepherd's dog.


Հովուականն

s.

cf. Հովուականութիւն.


Հովուականութիւն (ութեան)

s.

the pastoral art, shepherdism.


Հովուակից (կցի, կցաց)

s.

pastor's companion, fellow pastor;
bishop's colleague, coadjutor.


Հովուերգակ

s.

bucolic poet.


Հովուերգական (ի, աց)

adj.

bucolic, pastoral, rural.


Հովուիկ

s.

shepherd-lad.


Հորիզոնական (ի, աց)

adj.

horizontal.


Հուժկու

adj.

strong, vigorous, robust;
powerful, potent, mighty.


Հուղկահար

cf. Հուղկահարու.

• , ի-ա հլ. «աւազակ» Պիտ. որից հուկահարու Պիտ.՝ հուղկահարութիւն Պիտ.։

• = Երևի թէ բարդուած է *հուղիկ կամ *հու-ղուկ անծանօթ բառից+հար (հարկանել). հմմտ. պրս. ❇ rāhzan «աւազակ», որ է բուն «ճանապարհ զարնող»։

• ՆՀԲ մեկնում է «հարող ուղեկի կամ ուղեկանի»։ Եազըճեան, Արևելք 1884 նոյ" 16 սանս. hr, har արմատից։


Հուղկահարու (աց)

s.

highwayman;
robber, brigand, assassin.


Definitions containing the research կ : 3432 Results