Definitions containing the research սուր : 2496 Results

Միանգամայն

adv.

all at once, together, unitedly, all at the same time, altogether;
jointly, in concurrence, at the same time;
all, quite;
totally, entirely;
— եւ, yet, even, also;
— ասել, եւ — իսկ ասել, եւ զի — ասացից, upon the whole, after all, in a word, in short;
ոչ — առնել, to repeat several times, over and over again.

NBHL (1)

Եւ միանգամայն պարզաբար (ասել կամեցեալ)։ գուցէ պահօք զամենայն սուրբսն ընդ աստուծոյ քաղաքավարեալ։ Դու՝ միանգամայն պարզաբար, զամենայն ինչ ի վեհագոյնս փոխարկեցեր. (Բրս. պհ. ՟Ա։ Ոսկ. նոր կիր.։)


Միանձնանամ, ացայ

vn.

to retire, to live in solitude;
to embrace a monastic life, to turn monk.

NBHL (1)

Միանձնացաւ յանապատի սուրբ վարուք. (Կաղանկտ.։)


Միանձնանոց

cf. Միայնանոց.

NBHL (1)

Գնայր սուրբն եպիփան ի գաւառէն ծոփաց յիւրմէ միանձնանոցէն. (Բուզ. ՟Ե. 28։)


Միաշաբաթ, ուց

cf. Միաշաբաթի.

NBHL (1)

Օրն սուրբ միաշաբաթուն. (Վեցօր. ՟Բ։)


Միաշաբաթի, թւոյ

s.

first day of the week, sunday.

NBHL (1)

Օրն սուրբ միաշաբաթուն. (Վեցօր. ՟Բ։)


Միապատիւ

cf. Համապատիւ.

NBHL (1)

Բարւոք ասաց հոգին սուրբ. (այս բան) զմիապատիւ հրամանս առանձնաւորութեան երրորդութեանն ցուցանէ. (Ոսկ. ես.։)


Միասահման

adj.

having the same definition;
having conterminous bounds of confines.

NBHL (1)

Յամենայն շարժմունս առ մի սահման շաղկապաւ. եւ են միասահման. ո՛րզան, հոգին սուրբ՝ քերեալ գիծ՝ յերկաքանչիւրոց եզաբար ընդ պատճառաւ. (Քեր. քերթ. այսինքն որպէս որչին ասի բան եւ սահման հօր իբր ծնունդ, նոյնպէս եւ հոգին՝ սահման հօր եւ որդւոյ՝ իբր ելումն յերկոցունց որպէս ի միոյ պատճառէ։)


Միասայրի

adj.

one-edged.

NBHL (2)

ῤομφαία gladius, framea. Սուսեր՝ որ ունի զմի եւեթ սայր կամ զբերան սրեալ. միաբերան սուր հասարակ.

Աճապարէ ի սուրն միասայրի. (Կաղանկտ. յորմէ եւ Ուռպել.։)


Միասնական, ի, աց

adj.

consubstantial;
simultaneous, common, compatible;
united, only, sole.

NBHL (2)

Միոյ աստուածութեան՝ միասնական երրորդութեանն։ Իմասցուք միասնական զորդի հօր ել։ Միասնական գոլ զորդին հօր։ Զսուրբ հոգին միասնական որդւոյ եւ հօր. (Աթ. ՟Ե. ՟Ը. ՟Ժ՟Բ։)

Վասն որոյ եւ մեք զհոգին սուրբ ընդ հօր միաւորեալ, եւ ընդ որդւոյ միասնական խոստովանիմք. (Ժմ. եւ այլն։)


Միասնականութիւն, ութեան

s.

con substantiality;
simultaneousness;
compatibility.

NBHL (2)

Սուրբ երրորդութիւնն եւ երանելի միասնականութիւնն անբաժին եւ միաւրեալ է յինքեան. Յաղագս որ առ հայր բանին միասնականութեան։ Զսուրբ հոգին՝ որ զնոյն միասնականութիւնն ունի առ որդին. (Աթ. ՟Ժ՟Բ։)

Միասնականութիւն սուրբ երրորդութեանն. (Փարպ.։ Յհ. իմ. եկեղ.։ Աթ. ի հոգին սուրբ.։)


Միաստնի

adj. s.

one-breasted;
Amazon.

NBHL (1)

Եւ զմիաստնիսն կոտորեցին. (՟Բ. Մնաց. ՟Ժ՟Դ. 15։) Ա՛յլ են եւ Աղիմազովնեայք, որ յիշին անդ, ՟Ի՟Բ. 1։ Բազում են բանք եւ կարծիք մեկնաց վասն այս տեղեացս ի սուրբ գիրս։


Միատարրեմ, եցի

adj.

to unite together, to combine.

NBHL (1)

Զայս ամենայն մասունս ըղձականս (սուրբ նշխարաց) ընդ խաչին հիւսեալ միատարրեցին. (Նար. խչ.։)


Միաւորեմ, եցի

va.

to unite, to join, to conjoin;
to attach, to tie together, to glue together;
to mix, to combine, to annex, to incorporate, to identify;
to join together, to couple, to match, to pair;
վերստին —, to reunite, to rejoin, to tie again.

NBHL (1)

Հոգին սուրբ առաքեալ ի հօրէ՝ էառ մարմին յարգանդէն մարիամայ եւխառնեաց եւ միաւորեցոյց ի բանն աստուած. (Խոսր. պտրգ.։)


Միաւորիմ, եցայ

vn.

to be united, joined, attached or tied together;
to be mixed;
coupled, matched.

NBHL (1)

Հոգիդ աստուծոյ՝ անեղ էութիւն, ընդ հօր եւ ընդ որդւոյ միաւորեալ բնութեամբ։ Վասն որոյ եւ մչք զհոգին սուրբ ընդ հօր միաւորեալ, եւ ընդ որդւոյ միասնական խոստովանիմք. (Շար.։ Ժմ)


Միաւորութիւն, ութեան

s. fig.

union, junction, conjunction;
adhesion, combination;
reunion;
incorporation;
gluing;
copulation, pairing;
unanimity.


Միափառ

adj.

cf. Փառակից;
unanimous.

NBHL (1)

Զամենայն ի միաբանութիւն ածելով սուրբ թագաւորին՝ համակամս եւ միափառս զամենեսին կարգեաց. (Ոսկ. յհ. ՟Բ. 21։)


Միեղէն, ղինի, նաց

adj.

only, single, sole, simple;
solitary;
cf. Միաբան.

NBHL (1)

Ոմանք միայնացեալս անուանեալ՝ յանբաժանելի եւ միեղէն կենացն։ Ի միեղինացն միայնացելոց։ Կատարեալ կարգ միեղինացն միայնացելոց։ Ձեռդ միեղէն եւ համակրօն՝ մաքուր եւ աստուածահաճոյ վարուց։ Խաչակրօն հօրդ, եւ աստուածազգեաց միեղէն սուրբ եղբարցդ. (Մագ. ՟Ե. ՟Ի՟Զ. ՟Կ՟Զ։)


Միողնի

adj. s.

one-edged;
scimitar, sabre.


Միջակ, աց

adj. s.

middle, mean, middling;
middle, centre.


Միջակութիւն, ութեան

s.

mediocrity.


Միջնորդութիւն, ութեան

s.

intercession, mediation, interposition, intermeddling, intervention;
negotiation, medium;
— վաճառաց, brokerage, brokage, agent's commission;
միջնորդութեամբ, mediately, through the medium of.

NBHL (1)

Հե՛զ դու ակնարկեա՛ ի մեզ գթութեամբ (սուրբ կոյս), կարօտ եմք յաւէտ քում միջնորդութեան. (Սարկ. աղ. կուս.։)


Միտ, մտի, մտաւ, միտք, մտաց

s.

mind, intellect, understanding;
sense, judgement, reason, intelligence;
thought, idea;
intention, design, project;
opinion;
advice, counsel;
meaning, intent;
maxim;
ըստ մտի, ըստ —ս, at one's will or pleasure;
according to one's fancy, liking, desire;
ըմբռնումն մտաց, apprehension, idea;
մարդկեղէն —ք, human reason;
հասարակաց —ք, good sense;
—ք անմտութեան, foolish thoughts;
—ք անարգութեան, reprobate sense;
—ք առակիս, the moral of the fable, or of the apologue;
ուղիղ մտօք, in good faith;
պարզ մտօք, frankly, sincerely, without artifice;
սրտի մտօք, with all one's heart;
ազնուական —ք, noble sentiment;
արդարակորով, խորախորհուրդ, վսեմ, հաստատուն or անյողդողդ, լուսաւորեալ, ընդարձակ, եռանդուն, սուր, թափանցող, արգասաւոր, հնարագիւտ —ք, upright, profound, elevated, firm, enlightened, vast, lively, sharp or piercing, penetrating, fertile, inventive wit, mind or intellect;
թեթեւ, անարգասաւոր, շփոթ, ցրուեալ, տկար —ք, frivolous or light, barren, confused, distracted, weak mind or intellect;
ունել ի մտի, to have the design or intention, to propose to oneself, to project;
ի —ս լինել, գալ, —ս ուսանել, to regain one's intellectual faculties, to be restored to one's senses, to awake;
դնել ի մտի, հաստատել ի —ս, to form a resolution, to take into one's head, to be determined, to resolve, to project, to propose, to presume, to imagine;
— դնել, to be attentive, to apply or devote oneself to, to observe, to regard, to consider with care, to think, to reflect;
ի —ս առնուլ, to understand, to comprehend, to perceive, to conceive, to know, to remark;
to study, to learn by heart;
զմտաւ or ընդ — ածել, to consider, to regard attentively, to meditate, to recollect, to imagine;
աշխատ առնել զ—ս, to fatigue the mind, to rack one's brains;
անկանել ի մտտաց, to be out of one's mind or senses, to lose one's senses, to be crazy;
անկանել or ելանել ի մտաց, to escape or slip from one's memory;
to forget;
—ս դնել, to admonish, to warn, to apprise of;
դնել ի մտի ուրուք, to suggest, to insinuate, to hint, to intimate, to entangle, to involve;
ընդ — մտանել, ըստ մտի լինել, to please, to gain one's affection or good will, to conciliate one's favour, to insinuate oneself in the good graces of, to win one's favour;
ընդ — տանել, to take offence at, to be offended, to take ill, to take a pique, to be nettled;
արկանել ի —ս, to suggest, to inspire;
տալ ի — առնուլ, to cause to understand;
փոխել զ—ս, շրջիլ ի մտաց, to think better of, to change or alter one's mind or intention;
ի չար կամ ի բարւոք —ս առնուլ, to take well or ill;
գերել զ—ս, to captivate one's understanding;
ընդ —ս անկանել ուրուք, to occur to mind, to enter the imagination or thoughts;
հանել ինչ ի մտաց ուրուք, to drive out of one's head, to persuade to the contrary;
—ս ունել, to be witty;
ասել ի մտաց, to say to oneself;
ընդ — արկանել, to think, to recollect, to conceive;
բարգաւաճել, կրթել զ—ս, to cultivate, to form the mind, to improve;
այսր անդր մաղել զ—ս, to distract the mind;
անխիղճ —ս ունել, to keep a clear conscience;
ի մտի պահել, to keep in memory;
բարձրանալ ի —ս իւր, to become proud, vain, puffed up;
— առնել, to listen to, to mind, to agree with;
ընդ —ս հարկանիլ, to occur, to come to mind or memory, to recollect;
առնել ի մտաց իւրոց, to do without intention, to do unintentionally;
առ ի —ս առնուլ, to understand allegorically;
իսկ առ ի —ս, and in mystic or allegorical sense;
բազումք ի —ս ունողաց, the generality of intelligent persons, most witty people;
ոչ ոք ի —ս ունողացն, one of good sense, no sensible person;
եդեալ էր ի մտի, he decided, he was resolved;
չառնում ինչ ի —, I understand nothing of it, I don't understand it, I am quite at a loss;
անմարթ է ի — առնուլ զայն, nothing can be known about it, it is impenetrable, it's marvelously obscure;
—ք իմ առ իս դարձան, my mind was restored;
եւ ոչ ի —ս անգամ անկեալ էր նորա, he never even dreamed of it;
խորհէի եւ ասէի ընդ —ս, I thought and said to myself;
յորմէ ի — առնուլ է, whence it follows that;
բազում անգամ եղեւ ինձ ի մտի, I was more than once tempted to, I several times intended to;
գայ ի —ս իմ, it has just come into my thoughts, mind or head;
ստէպ ի մտի իմում յեղյեղեմ զայն, I often repeated it to myself;
յաս են —ք բանիցս, this is the sense of the passage;
նա չառնու ինչ ի —, he understands nothing of it, he knows nothing about it, it is Chinese to him;
այսպէս եցոյց զչարութիւն մտաց իւրոց, thus he betrayed his malicious intention;
զմտաւ ածեմ, to think, to regard, to consider.


Պարգեւաբաշխ, ից

adj. s.

giving, distributing presents, liberal;
donor.

NBHL (2)

զտէր մեր յիսոս քրիստոս զպարգեւաբաշխն օրհնեցաք։ Պարգեւաբաշխ սուրբ աջովն իւրով. (Ագաթ.։)

Անապականութեմբ պարգեւաբաշխ լրմամբ յուսոյ աւետաբեր սուրբ յարութեան քո. (Մաշտ.։)


Պարզ, ի, ոյ

adj. adv. s.

simple;
serene, calm;
pure, clear, clean;
simple, sincere, genuine;
clear, evident;
simply;
ի —ի, ի —ոյ, with a clear sky;
serenity, sereneness, fine weather, clear sky, serene atmosphere;
evening stillness;
morning freshness.

NBHL (2)

Առցէն քեզ ձէթ ի ձիթենեաց՝ պարզ՝ սուրբ՝ խակակութ՝ ի լոյս. (Ել. ՟Ի՟Է. 20։)

գրելոյն պարզ՝ հոգի ստանալ ... հաւանել պարտին, թէ ո՛չ սուրբ հոգին է ստացական, այլ՝ մերս. (Աթ. ՟Ժ՟Բ։)


Պարզաբար

adv.

simply;
clearly, explicitly;
sincerely;
— ասել, in a word, in short, in fine;
— ասացից, frankly, to be plain with, openly, ingenuously, without reserve.


Պարզութիւն, ութեան

s.

simplicity;
purity, cleanness;
simplicity, sincerity;
clarification, clarifying;
serenity, clearness, calm weather;
explication, development;
ազնուական —, noble simplicity.

NBHL (1)

Սէր սուրբ յաննենգմտաց ... այս պարզութիւն զվերնոյն բերէ զնմանութիւն. (Եղիշ. ՟Ա։)


Պարթեւական, ի, աց

adj.

Parthian.

NBHL (1)

Պարթեւական տեսանողին. (Շար. այն է սուրբն սահակ Պարթեւ։)


Պարծական, ի, աց

adj.

vaunting, boasting.

NBHL (1)

Ուր իցէ պարծանք իմն, կամ արժանի պարծանաց. որպէս սուրբ խաչն՝ պարծանք պօղոսեան.


Պարծիմ, եցայ

vn.

to glory, to vaunt, to boast, to brag, to hector, to praise oneself;
to put oneself forward, to aim at winning distinction, to preach up oneself, to make a merit of, to affect haughty airs, to play the braggart, to swagger, to be vain-glorious, proud or vain of;
պանծացեալ —, to pride oneself, to look big, to be proud of;
պարծիմ գոլ, I have the honour to be...

NBHL (1)

Արի՛ պետրէ, զեն եւ կե՛ր, եւ նորա զօրինացն պարծեալ, եթէ խառնակ ինչ եւ անսուրբ ոչ եմուտ ի բերան իմ. (Եփր. մակաբ.։)


Պարկեշտ, ից, աց

adj.

modest, virtuous, chaste, pudic, maidenly, pure;
sober, moderate, temperate, frugal;
discreet, well-behaved.

NBHL (1)

ՊԱՐԿԵՇՏ. ἅγνος castus, purus καθαρός mundus. Մաքուր. սուրբ. անարատ.


Պարկեշտաժողով

adj.

composed of virtuous persons.


Պարկեշտացուցանեմ, ուցի

va.

to render wise or modest, continent or abstinent, to give an air of decency.

NBHL (1)

Աստուած գոլով բնութեմբ, եւ զմարդոյս պարկեշտացուցանէ բնութիւն, հաղորդ ցուցեալ զնա սրբազանից եւ աստուածայնոցն պատուոց։ Պարծանօք առաքելականօք զսուրբս ձեր գլուխդ պարկեշտացուցանէ. (Պրպմ.։)


Պարուկանամ

vn. gr.

to be circumflexed.

NBHL (1)

ՊԱՐՈՒԿԱՆԱԼ ՊԱՐՈՒԿԻԼ. իբրեւ պարուկաւ ոլորտանալ ձայնի յառոգանութեան. Եւ արդ պարուկանայ ձայն ըստ այսքան յեղանակս։ նախ բնութեամբ պարուկին՝ է՛ եւ ո՛վ. իսկ երկրորդ անգամ՝ պատահմամբ պարուկին ամենայն երկբարբառք ... իսկ երրորդ անգամ՝ պարուկանայ ձանն եւ ի սուր ձայնորդս ... չորրորդ անգամ՝ պարուկանայ ձայնն ի զօրութենէ ենթադատութեանն. (Մագ. քեր. եւ Երզն. քեր.։) Տ։ եւ Պարոյկանալ։


Պարուկիմ

vn.

cf. Պարուկանամ.

NBHL (1)

ՊԱՐՈՒԿԱՆԱԼ ՊԱՐՈՒԿԻԼ. իբրեւ պարուկաւ ոլորտանալ ձայնի յառոգանութեան. Եւ արդ պարուկանայ ձայն ըստ այսքան յեղանակս։ նախ բնութեամբ պարուկին՝ է՛ եւ ո՛վ. իսկ երկրորդ անգամ՝ պատահմամբ պարուկին ամենայն երկբարբառք ... իսկ երրորդ անգամ՝ պարուկանայ ձանն եւ ի սուր ձայնորդս ... չորրորդ անգամ՝ պարուկանայ ձայնն ի զօրութենէ ենթադատութեանն. (Մագ. քեր. եւ Երզն. քեր.։) Տ։ եւ Պարոյկանալ։


Պարունակեմ, եցի

va.

to surround, to encompass, to encircle;
to comprehend, to contain, to enclose, to embrace.

NBHL (1)

Ամենայաղթ զօրութիւն կենդանարմատ քո փայտին յառաջագոյն երեւեալ ի բաբելովն ի հնոցին քառակերպեան նշանիւ պարունակէր զբոց հնոցին ի սուրբ ի մանկանցն. (Հարցնափառ.։)


Պարպատիւն

cf. Պարպատումն.

NBHL (2)

Այլ պարպատմամբ որովայնին լուծի զկանոն սուրբ օրինին. (Յս. որդի.։)

Ջրաչարչար պարպատմամբ եւ ուռուցմամբ վտանգեցաւ սուրբ որովայն նորա. (Վրդն. լուս.։ յորմէ եւ Երզն. ի Շար.։)


Պարպատումն, ման

s.

filling up, overflowing;
rupture, bursting, rent, tear;
crash;
ուտել զ— որովայնի, to eat to bursting, to burst with eating.

NBHL (2)

Այլ պարպատմամբ որովայնին լուծի զկանոն սուրբ օրինին. (Յս. որդի.։)

Ջրաչարչար պարպատմամբ եւ ուռուցմամբ վտանգեցաւ սուրբ որովայն նորա. (Վրդն. լուս.։ յորմէ եւ Երզն. ի Շար.։)


Պարսկապան

cf. Պահանորդ.

NBHL (1)

Ելանիցեք արտաքոյ քաղաքիս, իբրեւ թէ իջանիցէք ի դաշտ անդր ի թեւ մի պարսկապանաց որդւոցն ասուր. (Յուդթ. ՟Ծ՟Դ. 2։)


Պարսպամարտիկ

s.

battering engine, siege-train.

NBHL (1)

Շուրջ զքաղաքաւն կացուցեալ պարսպամարտիկս, եւ զպատերազմին պատրաստութիւնս ... քանդել ուժգնակի ընդ այլսն համանգամայն եւ զսուրբ քաղաքն. (Պրպմ. ՟Լ՟Է։)


Պարսպափակ

cf. Պարսպաւոր.

NBHL (1)

Որովք շրջապատել պարսպափակ ամրութեամբ պահպանիւր սուրբ եւ կաթողիկէ եկեղեցի. (Անան. եկեղ։)


Պարտիմ, եցայ

vn.

to be conquered, to have the worst of it;
յապշութիւն —, to be confounded, astounded, astonished, surprised;
պարտեցաւ պատերազմն, a part was subdued.

NBHL (1)

որ պարտէաքն՝ հատուցաք։ Թէ եւ ի բարի ինչ ծախէիր, չպարտէիր ինչ մեծամտել։ Պարտէաք զմեր չարիս սգալ, եւ ոչ զայլս դատել։ Թէպէտեւ սուրբք իսկ էաք, չպարտէաք այնպիսի գործս գործել. (Ոսկ. ես. Ոսկ. եբր. եւ Ոսկ. ՟բ. տիմ.։)


Պարտիմ, տէի

vn.

to owe, to contract debts, to become indebted, to be bound;
to be obliged, beholden to;
ought, must.

NBHL (1)

որ պարտէաքն՝ հատուցաք։ Թէ եւ ի բարի ինչ ծախէիր, չպարտէիր ինչ մեծամտել։ Պարտէաք զմեր չարիս սգալ, եւ ոչ զայլս դատել։ Թէպէտեւ սուրբք իսկ էաք, չպարտէաք այնպիսի գործս գործել. (Ոսկ. ես. Ոսկ. եբր. եւ Ոսկ. ՟բ. տիմ.։)


Պարտոխաթափ

adj.

venting secret rancour;
— լինել, to give way to one's resentment, to vent one's wrath, to be revenged, to upbraid most outrageously, to slander or attack from private hate.

NBHL (1)

Պարտոխաթափ եղեալ եւ ղօղանջել ի սուր շրթունս. (Յհ. կթ.։)


Պարփակեմ, եցի

va.

to envelop, to enclose, to encircle, to surround, to shut in;
to circumscribe, to comprehend;
— թագաւ, to crown, to gird the brows with a crown.

NBHL (2)

Զնա սերովբէիցն պարփակէ հրեղէն սուրն. (Յհ. իմ. եկեղ.։)

Յիւր տաճարն հրաւիրէ, ի սուրբ սրբոցն պարփակէ. (Գանձ.։)


Պետ, աց

s.

chief, commander;
— վարժից, master;
— հարց, patriarch;
— մարց, abbess;
— գաւառաց, prefect, governor.

NBHL (1)

Պետըն քրովբէից (հրեշտակապետն) սրբափայլ զգեստաւորեալ, ի գոյն արփւոյն պճնեալ ի պատիւ սուրբ յարութեան. (Յկ. տաղ. յար։)


Պետութիւն, ութեան

s.

command, rule, reign, sway, domination, dominion, authority, power;
government, state, kingdom, empire;
—ք, powers ( hierarchy of angels);
հոգեւոր —ք, ecclesiastical principalities, bishops, etc.

NBHL (1)

ՊԵՏՈՒԹԻՒՆ, թիւնք. Անուն միոյ յիննեակ դասուց հրեշտակաց, այն է եօթներորդ ի վերուստ ի վայր, եւ երրորդ ի ստորէ ի վեր. (որպէս յն. ἁρχή principatus. կամ ἑξουσία potestas. որ ի սուրբ գիրս անխտիր դնին որպէս Պետութիւնք կամ իշխանութիւնք)


Պետրեան

cf. Պետրոսեան.

NBHL (1)

Եկեղեցի սուրբ հիմնեալ ի վերայ պետրան վիմին. (Զքր. ծործոր.։)


Պէտք, պիտոյից

s. rhet.

necessaries, the necessary, the needful;
need, want, necessity, indigence;
exigence, necessity;
use, employ, business;
concise narration;
— or — մարմնոյ, needs, jobs, going to stool;
ի պէտս, for use or service;
for;
յի՞նչ պէտս, for what use or purpose ? why ?
— կենաց;
the necessities of life;
— են, — է, ի պէտս է, it must, it is necessary;
չեն —, it must not, it is not necessary;
յոչինչ պէտս, in vain, uselessly;
յանձին ունել, to have care, to be concerned, to reck;
պէտս ունել, to want, to need, to be or to stand in want of;
ի պէտս գալ, to be useful or serviceable;
պէտս առնել, պիտօք վարիլ, to use, to make use for, to avail oneself of;
պէտս ունել զիմեքէ, to devote or apply oneself to;
զպէտս հոգւոյն հատուցանել or վճարել տեառն, to breathe one's last, to die;
պէտս ունիմ or — են ինձ երթալ, I must go;
նստիլ ի պէտս, վճարել զպէտս մարմնոյն, to go to stool, to evacuate the bowels.

NBHL (1)

Նա անուանեցաւ առ ի պէտս ժամանակին. եւ դուք ճշմարիտ ծնունդք սուրբ հոգւոյն. (Եղիշ. ՟Է։)


Պիղծ, պղծոց

adj.

impure, unclean, profane;
filthy, foul, dirty, abominable, detestable, execrable;
— առնել, cf. Պղծեմ.

NBHL (3)

ՊԻՂԾ (գրի եւ ՊԵՂԾ, եւ ՊԻՒՂԾ). ἁκάθαρτος , ἁνόσιος, βέβηλος, βδέλιγμα, μιαρός, κοινός immundus, impurus, foedus, abominandus, profanus, communis. Անսուրբ. գարշ. զազիր. աղտեղի. խառնակ ըստ խտրանաց հրէից. միւրտտար, նափաք, մէքրուհ. որպէս Պիղծ ըստ խտրանաց, ասի.

ՊԻՂԾ ասի տիրապէս Անսուրբն առաջի աստուծոյ. որպէս մեղաւորն, եւ մեղքն. եւ Որ ինչ միանգամ ըստ ինքեան է գարշելի.

Զբանս սուրբս՝ պիղծս արարին. (Ամովս. ՟Է. 10։)


Պիշ ունիմ

sv.

cf. Պշնում.

NBHL (1)

Վերինն երուսաղէմի. յոր միշտ պիշ ունելով զակն մտաց խորհրդոյդ , սկանջես հնչման սուրբ հոգւոյն. (Արշ.։)