Definitions containing the research փ : 10000 Results

Զետեղեմ, եցի

va.

to place, to deposit, to put, to establish, to dispose, to plant, to install, to procure a situation or place for.


Զետեղեցուցանեմ, ուցի

va.

cf. Զետեղեմ.


Զետեղութիւն, ութեան

s.

cf. Զետեղուած.


Զետեղումն, ման

s.

cf. Զետեղուած.


Զերդ

cf. Զերթ.

NBHL (1)

Այնմ որ ըզմիտս առնէ փայլօղ, զերդ զապակի՝ եւ զօդ կըրօղ. (Երզն. այբուբ.։)


Զերծանեմ, ծի

va.

to take away, to earry off;
to detach;
to atrip, to despoil, to rob.

NBHL (1)

Զոգիս նոցա կարիցեմք զերծանել յԱստուծոյ բարկութենէ. (Ոսկ. եփես. ՟Ժ՟Ը։)


Զերծանիմ, ծայ

vn.

to be freed, delivered, to escape, to make one's escape, to disengage one's self, to save one's self, to run away, to detach one's self;
to slip off, to slide away;
— յառողջութիւն, to be cured;
— ի խաւարէ ի լոյս, to pass from darkness to light;
— յամուսնոյ, to be widowed, deprived of one's husband.

NBHL (2)

ἁνασώζομαι, διασώζομαι, σώζομαι salvor, servor ἁπαλλάττομαι abeo, discedo եւ այլն. Զերծ լինել. ազատիլ. ճողոպրիլ. պրծանիլ. ապրիլ. փախստեամբ անկանիլ ի զերծ տեղի. խալըսիլ, պրծիլ.

Կամ ἑκπηδάω, διαφεύγω, χαλάομαι exilio, effugio, labor, demittor եւ այլն. Ելանել ի ձեռաց. ի դուրս վազել. պրծանիլ, փրթանիլ. վրիպիլ.


Զերծում, ծի

va. vn.

to dispossess, to strip, to carry away;
to snatch, to deprave, to ravish, to pull off;
to free one's self, to get rid of, to have ricourse to, to escape to, to take refuge.


Զերծուցանեմ, ուցի

va.

to deliver, to free, to save, to undo, to disengage, to liberate, to preserve, to get out;
— ի մահու պարտեաց, to reprieve from capital punishment, from death.

NBHL (1)

Անկարացեալ մեր զոք ի դժոխոցն զերծուցանել, կամ փրկել. (Լմբ. պտրգ.։)


Զերծուցիչ, չի, չաց

adj. s.

deliverer, rescuer.

NBHL (1)

Անապատն է նաւահանգիստ զերծուցիչ յամենայն ծփանաց. (Ոսկ. մ. ՟Բ. 25։)


Զզուանք, նաց

s. pl.

oppression, vexation, vexatious measures;
nausea, disgust, aversion, loathing, rising of the stomach;
horror, detestation, abomination.

NBHL (2)

Զզուանք եւ կռփանք ի բռնաւոր ընկերակցաց. (Եղիշ. ՟Ե։ եւ Մաշկ.։)

Մատնամուխ զզուանօք փսխել. (Նար. ՟Զ։)


Զզուեմ, եցի

va.

to disgust, to vex, to persecute, to importune;
to revile, to abuse, to outrage.

NBHL (1)

Բազումք յամպարշտաց՝ փառաւորեցան (յաշխարհի), եւ արդարք զզուեցան. (Լմբ. ժող.։)


Զընկենում, եցի

va.

to throw, to thrust, to cast far from one;
to drive away, to remove;
— զամօթ, to throw off all sense of shame, to become immodest.


Զինագործութիւն, ութեան

s.

trade of making arms;
arming, armament.

NBHL (1)

Զամրութիւն զրահիցն, զսուսերացն եւ զտիգացն ընդ նոսին պատրաստութիւն, եւ որ ինչ սոցին նմանք փոքունք զինագործութիւնք, բարձեալ բերէին. (Պիտ.։)


Զինակիր, կրաց

s.

that carries arms;
squire;
soldier, swordsman;
officer.

NBHL (1)

Եթէ ինքն փութացաւ զինակիր լինել. (Մխ. դտ.։)


Զինահարիմ, եցայ

vn.

to be wounded with a weapon.

NBHL (2)

Զոր Թովմասն շօշափէր զզինահարեալ մարմինն. (Կիւրղ. ղկ.։)

Թովմայի շօշափեալ զզինահարեալ կողն. (Ոսկիփոր.։)


Զինեմ, եցի

va.

to arm, to provide with arms, to man, to equip;
to provide with, to fortify.


Զինիմ, եցայ

vn.

to arm one's self, to take up arms, to oppose;
to provide one's self with.


Թեթեւագոյն

adj.

lighter, very light;
very easy.

NBHL (3)

Թեթեւագոյն փախուստ. (Պիտ.։)

ԹԵԹԵՒԱԳՈՅՆ. Դիւրագոյն. փոքրագոյն. դուզնաքեայ. նուաստագոյն. տկարագոյն. եւ Թեթեւամիտ.

Ի թեթեւագոյնս անդր զթոյնսն թափէր. (Յհ. կթ.։)


Թեթեւագործ

adj.

slightly made, slight, light.

NBHL (1)

Ի գործ արկեալ զթեթեւագործ ... փայտակերտիկն. (Ագաթ.։)


Թեթեւամիտ

adj.

light-minded, lightheaded, hare-brained, giddy.

NBHL (1)

Տկար մտօք, տխմար, փոփոխամիտ. խելքը թեթեւ, բամպակը նօսր.


Թեթեւամտիմ, եցայ

vn.

to be giddy, volatile, inconstant.

NBHL (1)

Իբրեւ զփոշի թեթեւամտեալք սատանայական եւ կորստեան մեղօք. (Նար. յովէդ.։)


Թեթեւամտութիւն, ութեան

s.

weakness of mind, giddiness;
levity, ineonstaney, fickleness;
imprudence.

NBHL (3)

Տկարամտութիւն. փոփոխամտութիւն. տխմարութիւն. անմտութիւն. անխելքութիւն, անմտածութիւն.

Թեթեւամտութեամբ փախչէի (յԱստուծոյ). (Լմբ. յովն.։)

Վասն փառաց մարդկան թեթեւամտութեամբ փորձանաց ժուժկալ լինի. (Երզն. մտթ.։)


Թեթեւանամ, ացայ

vn. fig.

to be lightened, disburdened, exonerated;
to ease one's self, to relieve one's self.

NBHL (1)

κουφίζομαι, ἑλαφρίζομαι allevor, levior sum, aut velocior Ազատանալ ի ծանրութեանց. դիւրանալ. թօթափիլ. թեթեւնալ.


Թեթեւանք

s. pl.

levity;
inconstancy, volubility;
adulation.

NBHL (2)

Զի՞նչ ի պիղծ խաղոյն ընկալար. քրքրանս եւ ցոփանս եւ թեթեւանս. եւ օգուտ եւ ոչինչ. (Մանդ. ՟Ժ՟Է։)

Զի մի՛ կարծիցի, թէ թեթեւանս ինչ առնէ նմա. (Ոսկ. փիլեմ.։)


Թեթեւաշարժ

adj.

agile, lithesome, dexterous;
quick, swift.


Թեթեւացուցանեմ, ուցի

va. fig.

to lighten, to disburden;
to relieve, to ease;
to relieve, to alleviate, to assuage, to lighten, to allay;
— զձեռն յումեքէ, to withdraw one's hand, to cease to afflict;
ապաշաւ թեթեւացուցանէ զյանցանս, repentance extenuates a fault.

NBHL (3)

κουφίζω, ἑλαφρίζω levo, allevo Տալ թեթեւանալ. ի բաց բառնալ զծանրութիւնն. թօթափել. փարատել. դիւրացուցանել. թուլացուցանել. սակաւացուցանել. թեթեւցընել, թուլցընել, վերցընել, քիչցընել.

Թեթեւացուցանել զբեռն, զանուրն, զձեռն։ Թեթեւացո՛ ի խիստ ծառայութենէ հօր քոյ։ Հայր քո ծանրացոյց զանուր մեր, եւ դու թեթեւացո՛ ի մէնջ։ Ընկեցին զկարասին, զի թեթեւացուսցեն յինքեանց։ Թեթեւացուցին զնաւն՝ թափեալ զցորեանն ի ծով.եւ այլն։

Տապանակն որ թեթեւացոյց զինքն ի ձեռս այլազգեացն, ծանրացաւ եւ շքեղացաւ ի բագնի նոցա. փր. թագ.։)


Թեթեւեմ, եցի

va.

cf. Թեթեւացուցանեմ.

NBHL (1)

Ի բաց ընկեցին զծանրատաղտուկ լուծն հեթանոսաց, թօթափեցան՝ թեթեւեցան, թեւակոխեցին՝ թռեան. (Գիւտ թղթ. առ վաչէ։)


Թեթեւընթաց

adj. adv.

light in the race, rapid, swiftly-rushing, wing-footed, light of foot, light-footed, nimble;
swiftly, rapidly.

NBHL (2)

Սլացեալ յարեւմտից յարեւելս թեթեւընթաց ամպով իմոյ կուսութեանս. (Խոր. հռիփս.։)

Զի թեթեւընթաց հասցէ ի բանակն հեբրայեցւոց. փր. թագ.։)


Թեթեւիմ, եցայ

vn.

cf. Թեթեւանամ.

NBHL (1)

Ի բաց ընկեցին զծանրատաղտուկ լուծն հեթանոսաց, թօթափեցան՝ թեթեւեցան, թեւակոխեցին՝ թռեան. (Գիւտ թղթ. առ վաչէ։)


Թեթեւութիւն, ութեան

s. fig.

lightness;
activity, agility;
alleviation, exoneration, relief;
frivolousness, futility;
inconsideration, thoughtlessness, folly;
levity;
ignominy, scorn, dishonour;
relief, sollevation.


Թեթուք

s.

conjecture;
proof, essay;
ի թեթուս մատչել, to conjecture;
to put to the proof, to test, to prove, to essay, to try.

NBHL (1)

Բառ անյայտ. թերեւս որպէս Երկբայելի փորձ. (լծ. թ. տէնէմէք, լտ. թէնթա՛րէ).


Թելադիր

adj.

that instigates, that advises;
— լինիմ, cf. Թելադրեմ.

NBHL (1)

Ետես (Ստեփանոս) զտէրն՝ ունելով զպսակն, զի կայր թելադիր ընդ աջմէ նորա՝ յաղթել մահու. (Տօնակ.։)


Թելադրեմ, եցի

va.

to instigate, to prompt, to incite, to suggest, to inspire, to advise, to counsel, to dictate.

NBHL (1)

Սկիզբն արասցուք պատմել ձեզ, դիպողագոյն բանիւք զփոխանորդն թելադրել։ Առակեաց սակս մեծատանն թելադրեալ, թէ Մովսէսի ոչ լւիցեն. եւ այլն. (Ագաթ.։)


Թեկն, թիկան

s.

top of the shoulder, acronium;
shoulder-bone, shoulder;
arm;
end of a book;
cf. Թիկունք;
— ածել զիրիք, to undertake, to attempt;
to aspire to, to pant for, to seek;
to embroil;
to sell off, to dispose of;
to explain one's self, to pretend to be;
զվարդապետի, զիշխանի թեկն ածել, to pass one's self off for a doctor, for a prince;
to play the grandee, to lord it;
թեկն ածել զաւագութեան, զպատուոյ, to desire eagerly, to covet the primacy, to aspire to honours;
թեկն ածել ումեք, to favour, to support, to assist, to protect, to aid, to defend;
թեկն ածել ընդդէմ ուրուք, to rebel, to revolt;
թեկն ի թեկին, strutting, looking big, playing the swell, walking or acting in a stately, imposing or boastful manner.

NBHL (2)

Վասն այնորիկ առնուն քահանայքն զթեկնն եւ զծնօտն. փր. ել.։)

Զվարդապետի թեկն ածէ (յն. զկարգն յափշտակէ), եւ ոչ յաշակերտաց կարգի գտանի։ Զիշխանի թեկն ածիցէ (յն. որպէս ի կարգի իշխանի)։ Մեղմագոյնս խօսի, ո՛չ զվարդապետի ինչ թեկն ածել. (Ոսկ. մ. ՟Ա. 23։ եւ Ոսկ. եբր. ՟Դ. եւ Ոսկ. ՟ա. տիմ.։)


Թեղօշ, ի

s.

oak, oak-tree;
holm-oak.

NBHL (1)

ἁγριοβαλάνος կամ δρῦς եւ πεύκινος ilix, quercus, pineus, abiegnus Թերեւս ազգ թեղւոյ. Մայր փայտ նման ձիթենւոյ. այլ պտուղն անուտելի՝ հանգոյն վայրենի ընկուզոյ կամ թզոյ. խէժն առողջարար, եւ փայտն ազնիւ։ (Ես. ՟Խ՟Դ. 14։ ՟Բ. Մնաց. ՟Բ. 8։)


Թերաբաց

adj.

half open, half shut, a-jar, on the jar.

NBHL (1)

Ի թերաբաց աստուածային փայլմանէն անշշունչ կային. (Ճշ.։)


Թերածին

adj.

abortive.


Թերահաւատամ, ացի

vn.

cf. Թերահաւատեմ.


Թերահոգ

adj.

negligent, careless.

NBHL (1)

Անհոգ. անփոյթ.


Թերաքամ

adj. adv.

imperfect;
half opened;
half shut;
scarce, obscure, dark;
superficially, obscurely, darkly.

NBHL (2)

Որ սակաւ մի թերաքամ ցուցեր (կամ թերաքամեցուցեր՝ ի Թաբոր) զփառս քո. (Մարաթ.։)

Թերաքամ յայտնեցաւ. (Ոսկիփոր.։)


Թերեւս

adv.

perhaps, it may be;
certainly, also, already;
եւ — յիրաւի, in truth, truly, really, indeed;
եւ ոչ —, եւ ոչ իսկ —, ոչ ինչ —, certainly not;
— մոռացա՞ն, have they perhaps forgotten ? — ո՞չ է այսպէս, is it not so ? — ասել, to doubt, to have doubts, to question.


Թերթ, ից

s. bot.

leaf;
petal;
sheet of paper;
lamina, foil, spangle, plate, sheet, leaf;
մի — խաւարտ, a leaf of salad;
մի — թուղթ, a sheet of paper;
ութածալ — (գրոց), in octavo.

NBHL (1)

Մի թեփ ասէ տըտնոյ՝ զմի թերթ անօսրագոյն մասին նորա. (Բրս. թղթ.։)


Թերի, րւոյ, րեաց

adj. adv. s.

imperfect, defective, incomplete, faulty;
imperfectly, faultily;
the half, moiety;
a part, a side;
the rest;
երեւի արեգակն կէս —, half the sun is seen eclipsed;
լնուլ զ—ն, to supply;
— գտանիլ յիմիք, to be wanting in, in need of, to want for, to lack;
to be at a loss.

NBHL (2)

λοιπῶν, -οῦσα, -όν relictus, qui superest, inferior, minor πηρός mancus Միով կողմամբ պակասաւոր. յետնեալ իւիք մասամբ. կիսատ. անկատար. պակաս. նուազ. եւ Թափուր.

Յամենայն տեղիս ի փոքրկանց մեծամեծս եցոյց, եւ ի թերեաց կատարեալս. փր. համաբ.։)


Թերխօս

adj. mus.

stammering;
dissonant, discordant.

NBHL (1)

Խօսիմք նուագարանքս քո, եւ արդ մի աղի պակասեաց. մի՛ եւ այլ թերասցի, եւ նրբաձայն եւ թերխօս համարեսցի. (Թէոփիլ. ՟խ. մկ.։)


Թերութիւն, ութեան

s.

want, imperfection, incompleteness, defectiveness, faultiness.

NBHL (1)

Պա՛րտ է փոքր մի տանել թերութեան առնն. (Խոր. ՟Գ. 63։)


Գոռոզութիւն, ութեան

s.

pride, haughtiness;
insolence, arrogance, presumption;
lordliness, tyranny.

NBHL (4)

Արժանի գոռոզութեան. (Պորփ.։)

ԳՈՌՈԶՈՒԹԻՒՆ. գ. κύδος, τύφος, ὐπεροχή, περπερεία fastus, elatio, tumor, temeritas Ամբարտաւանութիւն. փքացումն.

Զփարթամաց գոռոզութիւնս, զկարօտելոց տառապանս. (Վրք. ածաբ.։)

Զամենայն ցոփութիւնս եւ զգոռոզութիւնս յանձանց թօթափել. (Յճխ. ՟Ժ՟Զ։)


Գոռոչ

s.

noise, shriek, cry.

NBHL (1)

Ոչ միայն ողբումն եւ գոռոչ, այլեւ դողումն եւ սարսափ. (Մարթին.։)


Գոռութիւն, ութեան

s.

anger, violence, noise;
haughtiness.

NBHL (2)

ԳՈՌՈՒԹԻՒՆ ԳՈՌՈՒՄՆ. ἅσθμα Գորալն եւ Գոռոզութիւն. խրոխտումն. սպառնումն. գրգիռ մարտի. մեծամեծս փքալն եւ փռնչելն.

Գազանս անծանօթս փորոտօղս գոռոզութեան. (Իմ. ՟Ժ՟Ա. 19։)


Գոռումն, ման

s.

cf. Գոռութիւն.

NBHL (2)

ԳՈՌՈՒԹԻՒՆ ԳՈՌՈՒՄՆ. ἅσθμα Գորալն եւ Գոռոզութիւն. խրոխտումն. սպառնումն. գրգիռ մարտի. մեծամեծս փքալն եւ փռնչելն.

Գազանս անծանօթս փորոտօղս գոռոզութեան. (Իմ. ՟Ժ՟Ա. 19։)