Definitions containing the research վայ : 3094 Results

Հրաձգութիւն, ութեան

s.

cf. Հրձգութիւն.

NBHL (1)

Յամպոց ինչ ճայթիւն արձակելոյ, եւ ի վայր հրաձգութիւնն արկանէ։ Հրաձգութիւն իմն արտաքս ելանէր. (Արծր. ՟Գ. 4։)


Հրաշաբուսեալ

adj.

born or produced in a wonderful manner.

NBHL (1)

Յորովայնի կուսին կայծակ իմն անդուստ նոյնակերպ հրաշաբուսեալ. (Խոր. վրդվռ.։)


Հրաշակերտ, ից, աց

adj. s.

extremely well built or done, wonderful, astonishing, surprising;
masterpiece;
եօթն —ք, the seven wonders.

NBHL (1)

Հրաշակերտ շինուած, վայելչութիւն, տեսիլ, յարութիւն, եկեղեցի, պարիսպ. (Եղիշ.։ Յհ. կթ.։ Արծր.։)


Հրացայտ

adj. s.

emitting flames;
shining, sparkling, glittering;
— աչք, fire-flashing eyes;
—ք, fire-works.

NBHL (1)

Հրացայտ ցոլմունք ի վայր հոսեալ։ Ի հրացայտ չարութենէ հրաբորբոքն յուսփայ. (Յհ. կթ.։)


Հրաւէր, ւիրաց

s.

invitation;
սիրալիր —, courteous -;
— հարսանեաց, յուղարկաւորութեան, եւ այլն —, to a wedding, to a funeral;
— տալ, to invite, to bid;
մերժել զ—ն, to decline an invitation.

NBHL (1)

Կանխագոյն է հրաւէր քան զվայելումն. (Սարկ. քհ.։)


Հրաւիրական, ի, աց

adj. s.

inviting, alluring;
person invited, guest.

NBHL (1)

Յառաջագոյն եւ կանխագոյն է հրաւէր քան զվայելումն հրաւիրականացն բարութեանց. (Սարկ. քհ.։)


Հրաւիրեմ, եցի

va.

to invite, to desire, to invite to a feast or assembly;
to convoke, to convene;
յառաջագոյն —, to predestine;
— ի ճաշ, to ask or invite to dinner.

NBHL (1)

Հրաւիրեալք ի սկզբանէ։ Որ ընտրեցեր յորովայնէ զհրաւիրեալսն ի սկզբանէ։ Որ հրաւիրեցեր զյառաջագոյն ընտրեալսն, կամ զորդիս մարդկան յորդեգրութիւն։ Ի մայրութիւն քո հրաւիրեալ. (եւ այլն. Շար. եւ յայլ գիրս։)


Հրէաբար

adv.

like a Jew, after the manner of the Hebrews.

NBHL (1)

Ցայն վայր հրէաբար պահէին նոքա. (Եւս. պտմ. ՟Բ. 17։)


Ձագար, ի, աւ

s.

funnel, tun-dish.

NBHL (1)

Ետ դնել ձագար ի նստոյ տեղին, եւ արկանել ջուր տկաւ յորովայն նորա. (Ագաթ.։)


Ձախողիմ, եցայ

vn.

to be unsuccessful, not to attain one's end, to find oneself woefully disappointed, to go to rack and ruin, to endure, undergo or suffer failure, to experience misfortune, to be unfortunate.

NBHL (1)

Յորժամ ի միտ առնուցու ոմն, եթէ որով իւիք ինքն ձախողեցաւն, մարթ էր եւ նմա նովին պատուով եւ մեծարանօք վայելել. (Ոսկ. ես.։)


Ձաղանք, նաց

cf. Ձաղ;
cf. Ձաղկանք;
ի ծաղր եւ ի —նս լինել, cf. Ձաղ լինիմ.

NBHL (1)

Պատուհասակոծ ձաղանօք արտալածեալ արտաքսէր ի տարէն զանվայելուչ վաճառս. (Անան. եկեղ։)


Ձաղեմ, եցի

va.

to laugh at, to deride, to ridicule, to mock, to jeer, to make sport of;
to put to shame, to affront, to vilify;
to lead in triumph;
to triumph, to conquer, to be triumphant, to obtain the victory;
պոմպէոս ձաղեաց երիցս, Pompey triumphed thrice.

NBHL (1)

Եւ ոչ յայտ ածեալ ձաղէ զչարիս նոցա։ Դու ոչ միայն չողորմիս, այլեւ ձաղե՛ս եւս։ Ձաղես եւ զվայրօք յածես (բամբասանօք) ... զի՞ ձաղես, զմէ՞ ածցես զվայրօք. (Ոսկ. մտթ. եւ Ոսկ. եբր.։)


Ձայն, ից

s. mus.

voice;
sound;
cry, shout;
noise, rumour, clamour;
term, word, speech, tongue, language;
tone, tune;
—ք պորփիւրի, the five universals, (term in logic);
— թռչնաց, warbling of birds;
— ցնծութեան, cry shout of joy;
— աղաղակի, cry, clamour;
cry of pain, moan, lament, groan;
նուագումն —ի, loss of voice;
կերկերումն —ի, hoarseness, raucity;
ի — բարձր, aloud;
զօաւոր, մեծավայելուչ, ախորժ, քաղցր, սասկայոյզ, տկար, դողդոջ, թրթռուն, անախորժ, կերեկրեալ or կերկեր, նուաղեալ —, loud or strong, grave or serious, agreeable, sweet or soft, passionate or pathetic, faint or weak, trembling, thrilling, tremulous or quivering, disagreeable or harsh, hoarse, falling voice;
—թաւ or թամբ, սուր or զիլ, base, deep, soprano, shrill sound or voice;
— բառնալ, արձակել, առնել, արկանել, առնուլ, to cry, to utter, to send forth cries, to cry out, to shout, to clamour;
— ածել, to cause a voice or cry to be heard;
to cry;
— տալ, to cry out, to exclaim, to shout;
to speak, to apostrophize;
to defy, to challenge;
ի — ասել, to say, to pronounce aloud, to tell, to recite;
ի մի — պատասխանել, to answer unanimously, with one accord;
աղաղակել ի — մեծ, to cry with a loud voice;
to shout, to clamour, to yell;
բարձրացուցանել կամ ցացուցանել զ—, to elevate, to raise;
to lower, to abase the voice;
բարձրացուցանել զ— աղաղակի, to raise one's voice;
— բարձեալ գոչել, to cry out, to vociferate;
— զկնի եդեալ կոչել ցոք, to call after one;
— տուեալ խրախուսել, to exhort aloud;
— տալ միմեանց, to provoke mutually, to defy;
to shout on, to exhort, to animate, to inspirit, to cheer up, to inspire with courage, to excite;
— տալ մարտի, to declare war, to declare oneself opposed to;
— տալ ըննդէմ երկնից խիզախել, to lift up the head against high heaven, to be proud, arrogant, boastful;
— նորա գելաւ, his voice failed him;
նուաղեալ է —ն, he has a dying voice.


Ձայնահաս, ի

s.

compass or reach of voice, distance to which the human voice can reach.

NBHL (1)

ՁԱՅՆԱՀԱՍ որ եւ ՁԱՅՆԸՆԿԷՑ. Միջոց իբր մղոնաչափ տեղւոյ, ցոր վայր կարէ հասանել ձայն մարդոյ.


Ձգեմ, եցի

va.

to stretch, to spread, to extend;
to throw, to hurl, to fling;
to shoot, to dart;
to draw;
to attract, to entice, to allure, to decoy, to lure;
to carry off, to bring, to drag, to drag along;
to take or suck in, to suck;
to inhale, to aspire, to breathe;
to lengthen out, to prolong, to protract;
*to leave;
— զօդ, to respire, to breathe;
— զաղեղն, to draw a bow;
— զնետ, to let fly an arrow, to shoot;
— զսուրն, to brandish;
to make a sword-thrust or pass;
cf. Սուր;
— զթի, to row, to impel by oars;
— զվարմ, to lay snares, to spread nets;
— զլուծ, to bear the yoke;
— զառագաստս, to sail, to unfurl or set the sails;
— զձեռն, to stretch or hold out one's hand;
յինքն —, to attract, to allure, to entice;
յինքն — զանարգանս ամենեցին, to incur the public contempt or hatred;
յանձնզցասումն ուրուք, to bring indignation or wrath upon one's head, to draw it upon oneself, to expose oneself to anger of;
— ի կորուստ, to lead to ruin or destruction;
— զկեանս, to pass one's life or days;
— զբանս, to provoke, to rouse, to excite to anger;
— առ ոք զհայհոյութեան բան, to load with insult or execration, to insult, to revile, to abuse.

NBHL (2)

ՁԳԵԼ. τοξεύω, κατατοξεύω jaculor, sagittas emitto ῤίπτω, ἑπιρίπτω, ἑκπέμπω projicio, injicio, ejicio, emitto եւ այլն. Ձիգ դնել. նետաձիգ լինել. եւ Ընկենուլ, զընկենուլ, արկանել, արձակել, թողուլ ի վայր. (որ եւ ռմկ) հեռու կամ մէկ դի կամ վար ձգել. ջուղ՛՛. գձել. (լծ. ընդ քշել) որպէս եւ նետել, է իբր նետաձգել.

Ձգել զանձն ի խոնարհ (այսինքն արկանել ի վայր). (Շ. մտթ.։)


Ձեռնածու, աց

s.

juggler, conjurer, wizard;
mountebank, tumbler.

NBHL (1)

Հին բռ. ի կարգի փաղանուանց դնին, Վհուկ, որովայնակոչ. մաղաբաւովդք, լեդահմայք, ձեռնածուք։


Ձեռնասուն

adj. s.

nourished, brought up by hand;
nursling, pupil, scholar;
creature.

NBHL (1)

Զվայրենի անասունսն, զոր ձեռնասուն արարեալ էր։ Զմին թռչուն ձեռնասուն առնեն թագաւոռք եւ պատուեն, եւ զմին առաջի նորա թռուցանեն ըմբռնել. (Ճ. ՟Ա.։ Լմբ. ժղ.։)


Ձիալախուր

s. bot.

hipposelinum, bastard stone-parsley.

NBHL (1)

ՁԻԱԼԱԽՈՒՐ կամ ՁԻԼԱԽՈՒՐ. ἰπποσέλινον hipposelinum, olusatrum. Լախուր ձիոյ, այսինքն վայրի քէրէվիզ կամ մաղտանոս ՝ խոշոր քան զընտանին. սեւ բանջար. (իբր ձի բանջար։) (Գաղիան.։)


Ձիակորեակ, եկի

s. bot.

panic-grass, panickle.

NBHL (1)

ἕλυμος panicum. Ազգ կորեկի՝ ընտանի եւ վայրի, կերակուր ձիոց. ձիու կորեկ։ (Բժշկարան.։)


Ձիւնաբեր

adj. s. fig.

bearing snow;
great abundance of snow;
snow storm;
calamity, evils, pain, grief.

NBHL (1)

Ձիւնաբերք, եւ կարկուտք։ Ձիւն յաճախ ի վայր բերեալ՝ ձիւնաբեր անուանեալ եղեւ։ Զարմանալի ձիւնաբերից հոսմունքն. (Արիստ. աշխ.։)


Ձիւնածաղիկ, ղկան

s.

snow-ball-tree.

NBHL (2)

ՁԻՒՆԱԾԱՂԻԿ կամ ՁԻՒՆԾԱՂԻԿ. ռմկ. ձունծաղիկ, ձնծաղիկ, ձնածաղիկ .... որ է Փոքրիկ ծաղիկ վայրի՝ անհոտ՝ սպիտակ՝ դեղին եւ կապոյտ, իսկ եւ իսկ զկնի անցանելոյ ձեան ի վեր երեւեալ ի սոխոյ իւրմէ։ Է եւ այլ տեսակ անուշահոտ՝ նոյնպէս զկնի հալելոյ ձեանց վերաբուսեալ.

Եղեւ հարսանիս արեգական. եւ լուեալ ձիւնածաղկի եւ այլոց այսպիսեաց՝ փութացան քան զբազումս ժամանել. եւ ի ժողովիլն այլոց՝ զի ի միասին վայելեսցեն, ոչ երեւէր նա. զի խորշակահար եղեալ ցամաքեցաւ. (Մխ. առակ. ՟Լ՟Բ։)


Ձմեռնանամ, ացայ

vn. fig.

to become winter, to grow cold, to be as cold as in winter;
to be exposed to the rigors of winter;
to inure oneself to cold;
to be a prey to adversity, to be exposed to life's tempests;
cf. Ձմերեմ.

NBHL (1)

Իջանէ ի ջերմային վայրս խորոցն, ձմեռնանայ անդ. (Արծր. ՟Գ. 7։)


Ձմեռնատունկ, տնկոց

s.

evergreen.

NBHL (1)

Ձմեռնատունկ վայելչացեալ եդեմային սաղարթաճեմ ոստօք. (Թէոփիլ. ՟խ. մկ.։)


Ձմերոց, աց

s.

house or place serving to winter in;
winter quarters, barracks.

NBHL (1)

Ձմերոցի տեղ զդժնեայ վայրսն հրամայէին նոցա։ Հանդէպ խաղխաղ քաղաքի, որ ձմերոց էր թագաւորութեան աղուանից. (Եղիշ. ՟Բ. ՟Գ։)


Ձորամէջ

s.

bottom of a valley.

NBHL (1)

Միջավայր ձորոց. ծործոր. խորք ձորոյն.


Ձրի, ձրոյ

s. adj. adv.

gratuitousness;
gratuitous, voluntary;
for nothing, gratis, free of cost, scot free, gratuitously;
—ք, gifts, presents.

NBHL (1)

Եւ որպէս Ընդունայն, տարապարտ. վայրապար.


Ձօնիչ, չի, չաց

adj.

offering;
consecrating.

NBHL (1)

Ձօնիչք մօր աստուածոցն։ Զձօնիչս դիւացն։ Կորուսանել զձօնիչսն եւ զձօնեալսն։ Ձօնեալն ի տարակուսանս, եւ ձօնիչն մերձ լեալ։ Վերապատուեցէ՛ք որովայլամոլք զպարկեշտութիւնն, պարկեշտք զձօնիչն. (Ածաբ. յայտն.։ Նչ. եզեկ.։ Խոսր.։ Ճ. ՟Բ.։ Սկեւռ. լմբ.։)


Ճռաքաղ

s.

grape-gleaner.

NBHL (1)

Ճռաքաղ առնել զայգի, կամ զմնացորդս, կամ զձիթենի, կամ զձեղ, կամ ի նմանէ հազարս հինգ արանց։ Եղէ իբրեւ զճռաքաղ ի հունձս։ Ճռաքաղ եղեն ի վայրկեան ժամանակի.եւ այլն։


Ճօճիմ, եցայ

vn.

to oscillate, to vibrate, to balance, to move up and down, or to and fro;
to swing, to have a swing, to go in a swing;
to see-saw, to have a game at see-saw.

NBHL (1)

Հասկիցն կերպարանք, (կամ ոճք ցորենոյ) ի քաղցր օդոյն ճօճի ճեմի զօրէն ծովային ալեաց. (Լաստ. ՟Ժ՟Ը։)


Մածանիմ, ծայ

vn.

cf. Մածնում.

NBHL (1)

Սողուն ասէ զորովայնապաշտս, եւ զմածնուլն ընդ երկիր. (Մեկն. ծն.։)


Մածնում, եայ

vn.

to be glued, to stick or cling to, to adhere;
to join, to unite;
to curdle, to coagulate, to clot, to congeal.

NBHL (1)

Սողուն ասէ զորովայնապաշտս, եւ զմածնուլն ընդ երկիր. (Մեկն. ծն.։)


Մակաձի

s.

horseman, rider.

NBHL (1)

Յորժամ փողն նշանակէ զօրավարին, մակաձիքն ռազմին եւ սոսկքն յիւրեանց վայրն ընթանան. (Արիստ. աշխ.։)


Մակաղեմ, եցի

va.

cf. Մակաղեցուցանեմ.

NBHL (1)

Մակաղել ի հրաւիրեցելումն զմեզ վայրի. (Յհ. իմ. ատ.։)


Մակաղեցուցանեմ, ուցի

va.

to fold or pen sheep.

NBHL (1)

Մակաղել ի հրաւիրեցելումն զմեզ վայրի. (Յհ. իմ. ատ.։)


Մահակ, աց

s.

large stick, club.

NBHL (1)

Հրամայեաց մահակօք հարկանել զնա։ Հարկանելով մահակօք զժողովուրդն՝ եղեւ ճանապարհ։ Մահակօք վայրենեօք հարին սաստիկ յոյժ. (Ճ. ՟Ա.։ Վրք. հց. ՟Ժ՟Դ։ Հ. կիլիկ.։)


Մաղ, ից, աց

s.

sieve, riddle, bolt, bolter;
կող —ից, hoop of sieve;
— մեղուաց, honey-comb, cell.

NBHL (1)

λικμός, κόσκινον vannus, cribrum. Խարբալ. գործի հիւսեալ կամ ծակոտկէն՝ շրջապատ ամրութեամբ, առ ի վայր անցուցանել զմանր մասունս իրաց՝ ի վեր պահելով զխոշորս.


Մաղաս, ոյ

s.

phlegm, slime, snot, pituite, mucus.

NBHL (1)

Մաղասքն կծուագոյն՝ զընդդիմակսն առնլով (զանոյշ դեղս՝) այնպէս վայրագիլ ստիպէ. (Խոսր.։ Իսկ Ոսկ. մ. ՟Ա. 20.)


Մաղձայոյզ, յուզի

adj.

bilious;
nauseous;
ill of the cholera.

NBHL (1)

Ցաւք տրտմութեան, եւ մաղձայուզի, եւ խիթք որովայնի. (Սիր. ՟Լ՟Դ. 23։)


Մամխի, խւոյ, խեաց

s. bot.

sloe-bush, bullace-tree, wild plum-tree.

NBHL (1)

Թուփ, որոյ պտուղ կոչի մամուխ. այն է շլոր վայրի՝ մանր, թթու, կամ անոյշ.


Մայր, մօր, մարբ, մարք, մարց

s. fig.

mother, mamma;
matrix, mould;
mother, author, cause, source, spring, rise;
cf. Մայրագիր;
— անասնոց, dam, mother;
— թռչնոց, mother, ben;
մեծ —, grand-mother;
— հասարակաց, our common mother, earth;
— եկեղեցի, եկեղեցեաց, mother church;
cathedral, basilic;
— լեզու, mother tongue;
— քաղաքաց, metropolis, capital;
— արեւու, the west, sun-set;
— վանից, մարց պետ, abbess, prioress;
— գեղեցիկ, nurse, wet nurse;
foster-mother;
անգործութիւնն է — ամենային ախտից, idleness is the mother of all vice;
ազնիւ, գորովագութ —, good, tender mother;
անպիտան, չար —, bad, ill-natured mother;
— լինել, to be a mother;
կորուսանել զ— իւր, to lose one's mother;
ի — դարձուցանել, to put out, to extinguish or blow out;
թաղիլ ի —ն ամենեցուն, to return to mother earth;
արեգակն ի —ն դառնայր or մտանէր, the sun was setting.

NBHL (2)

Յօրէ ելանելոյ յորովայնէ մօր իւրոյ՝ մինչեւ յօր թաղելոյ ի մայրն ամենեցուն. (Սիր. խ. 1։)

ՄԱՅՐ. որպէս πεύκη pinus, abies եւ πεύκινος pineus, abiegnus. թեղօշ. փստըղենի վայրի.


Մայր, ից, իւք

s. adj.

cedar;
pine-tree;
cedrine, made of cedar.

NBHL (2)

Յօրէ ելանելոյ յորովայնէ մօր իւրոյ՝ մինչեւ յօր թաղելոյ ի մայրն ամենեցուն. (Սիր. խ. 1։)

ՄԱՅՐ. որպէս πεύκη pinus, abies եւ πεύκινος pineus, abiegnus. թեղօշ. փստըղենի վայրի.


Մայրական, ի, աց

adj.

maternal.

NBHL (1)

Ի կանայս՝ այն, որ մայրական որովայնք կոչին. (Պղատ. տիմ.։)


Մայրակեր

adj.

eating its mother (viper, adder).

NBHL (1)

Մակդիր իժի, որ ասի պատառել զորովայն մօրն՝ ուտելով.


Մայրապականութիւն, ութեան

s.

incest.

NBHL (1)

Ի պարսկական մայրապականութեանցն վայր վտանգեալ՝ խրին ի խոհերս. (Յհ. իմ. պաւլ.։)


Մանկաբարոյ, ից

adj.

childish, puerile;
cf. Մանկամիտ.

NBHL (1)

Ոչ է վայելուչ քեզ միայնոյ մանկաբարոյ լինել ի մէջ մեր ամենեցուն. (Ճ. ՟Գ.։)


Մանկամայր, մօր

s.

mother, young mother.

NBHL (1)

Իբրեւ զպտուղ որովայնի ի գիրկս ըստ նմանութեան մանկամօր առեալ ընդգրկեալ բերէին. (Ագաթ.։)


Մանկամարզ, ից

adj. s.

gymnastic;
gymnastic-master.

NBHL (1)

Ըմբիշ վայելեսցէ ի ձեռն մանկամարզին. (Ոսկ. մրգր. ՟Բ։)


Մանուկ, նկան, նկունք, նկանց

s.

babe, baby, little child;
young child, little boy, boy, lad;
youngster, stripling;
soldier, warrior;
servant, domestic;
— մատաղ, babe, infant;
— տղայ, child, little boy;
մանկունք եկեղեցւոյ, ուխտի մանկունք, clergy;
choristers;
մանկունք առագաստի, paranymphs, bridegroom's friends;
— կնամարդի, effeminate young man;
— նաւի, ship-boy, cabin boy;
— արքայի, court-page;
ինքնակալն —, the young prince;
մանկունք, my children;
— դու, young man;
— եմ ես, I am young;
—տիովք վախճանեալ, dead in youth;
cf. Ընտրան, cf. Ծեր.

NBHL (1)

Ո՞վ պատմեսցէ աբրահամու, եթէ սնուցանիցէ մանուկ սառա։ Յղացաւ ռեբեկա կին նորա, եւ խաղային մանկունք ի նմա։ Ուխտաւոր աստուծոյ եղիցի մանուկն անդստին յորովայնէ մօր իւրոյ։ Զի՞նչ արասցուք մանկանն որ ծնանիցի։ Տեսին զմանուկն հանդերձ մարեմաւ մարբն իւրով։ Արի՛ ա՛ռ զմանուկդ եւ զմայր իւր.եւ այլն։


Մանրամանակ

s.

minute, second.

NBHL (1)

ἁκαρής χρόνος, -νου, ῤοπή punctum temporis, momentum. Մանր մասն ամանակի. վայրկեան. րոպէ. ... (լտ. մինու՛դում. յն. րօբի՛. յորմէ րոպէ եւն)


Նեղ

adj. s. fig.

narrow, strait, close;
narrowness, straitness;
anxiety, grief, distress;
—ք, strait;
defile;
ի — արկանել, հասուցանել, to reduce to distress or to straits, to constrain, to oblige, to compel, to force, cf. Նեղեմ;
to press, to urge, to embarrass;
ի — մտանել, անկանել, to be pinched for means, to be in straitened circumstances, to be reduced to straits, to the last extremity, to be embarrassed, distressed.

NBHL (1)

Ի մարդն ի ստամոքս է նեղաղին, յորմէ մղի կերն յորովայն. (Նիւս. կազմ. ըստ Լեհ.։)