preceding, foregoing, antecedent.
Աթէ մոլորեսցի առաջագնացն մեր։ Եհարց ծերն ցառաջագնաց եղբայրն. (Վրք. հց. ՟Բ. եւ ՟Թ։)
anterior, previous, precedent, former, prior;
before, heretofore, beforehand, antecedently, previously;
formerly, anciently;
— աւուրբք, some days before;
— քան, before;
ի —գունէ, a priori.
Յառաջագոյն ասել, կամ պատմել, հասանել, երթալ, տեսանել, եւ այլն. ըստ յն. բարդ բայիւ προέπω, προρέω praedico προαπαγγέλλω praenuncio προβλέπω, προάγομαι praecedo. տե՛ս ի բազում տեղիս սուրբ գրոց։
Մարդ եւ յառաջագոյն քան զարուեստն է. բայց արուեստն չէ, եթէ ոչ նախ մարդն իցէ. (Եզնիկ.։)
advancing, progressing;
improving, making proficiency;
forward;
coryphaeus;
proficient;
— է, he is advancing in his studies;
երթալ — եւ մեծանալ, to improve;
to increase in prosperity;
իրք առնն — յաջողէին, that man prospered greatly.
προκόπτων proficiens βελτίων melior. եւ բայիւ προκόπτω , προβαίνω proficio, progredior διοδεύω permeo, transeo եւ այլն. Որ յառաջ դիմէ կամ դիմեալ է. լաւագոյն լեալ. օգտեալ. զարգացեալ. յառաջ խաղացեալ յիմիք կարգի.
to advance, to go or move forward, to precede, to walk on;
to advance, to progress, to improve;
to have beginning, rise or origin, to be born.
to hold or stretch out or forth;
to push or drive in, to cause to enter or penetrate, to fix in;
— զաչս or զակն, to look at fixedly, to rivet one's gaze on, to gaze earnestly on, to have the eyes fastened upon;
— զգլուխն ընդ պատուհանն, to face, to come to the window, to look out, to present oneself, to appear;
— զձեռս, to stretch forth one's hand.
Ի մարմինս Յոբայ յառեաց զտանջանս. (Վրք. հց. ՟Բ։)
to stretch out the head to see;
to stretch, to extend, to thrust;
to fasten or stick on, to be fixed or fastened on, to heed to dwell on;
— մտօք, ի խորհուրդս, to contemplate, to speculate upon, to meditate or consider attentively, to penetrate, to examine thoroughly;
— յոք, յառեալ կալ or հայել յոք, to fix the eyes or the gate on a person;
— ի դուզնաքեայս, to be fond of trifles;
աչք իւր անքթիթ յառեալ կային ի քաջազն, his eyes were fastened on that brave man.
Յառեալ (կամ կարկառեալ) ընդ պատուհան։ Ընդ ճանապարհն որ հայէր ի գաբայէ յառեալ ի գայի։ Յառեալ՝ ի կատարեալ օրէնս ազատութեանն հայիցի. (Երգ. ՟Բ. 9։ ՟Ա. Թագ. ՟Ժ՟Գ. 18։ Յկ. ՟Ա. 25։)
assault, attack.
ՅԱՌՆՈՒՄՆ Ի ՎԵՐԱՅ. cf. ՅԱՌՆԵՄ. որպէս բայանուն.
property, attribute, particular, peculiarity, peculiar character;
— լեզուի, the character or genius of a language.
Ընդունելութիւն բառ ընդունական բայից եւ անուանց յատկութեանց. (Թր. քեր.։)
adjacent, adjoining, contiguous, next, attached, joined;
equal, conformable;
always, continually, incessantly;
— եւ նման, — եւ յարմար, quite alike, resembling;
— միանգամայն, all at once;
— եւեթ, — եւ հանապազ, successively, often, frequently, very often, many times.
Յար եւ հանապազ լայր եւ ողբայր ընդդէմ Աստուծոյ. (Վրք. հց. ՟Ժ՟Դ։)
prolonged, continual;
preter-imperfect.
ՅԱՐԱՁԻԳ, ըստ քերականաց. πατατατικός imperfectus. Անկատար ժամանակ բայի.
denominative;
concrete.
Տեսակք ածանցացն. յարանուն, բայածական, եւ այլն։ Յարանուն է, որ յա՛ր յանուն ինչ քերթոցեալ է. որպիսի, տիրաճան, խրախճան (ի բառիցս՝ Տէր, խրախունք). (Թր. քեր.։)
example, model;
idea, design;
prototype;
paradigm.
Նուազք են յարացուցիցս զօրութիւնք, բայց տանին մերձ ի ճշմարտութիւնն։ Յարացոյցք յԱստուածաշունչ գրոց. (Պրպմ. ՟Լ՟Թ. եւ ՟Ժ՟Դ։)
cf. Յարգոյ.
Յարգի եւ մեծ եմք քան զձեզ. (Ոսկ. ՟Ա. 32.) յն. բայիւ, πλεονεκτοῦμεν praestantiores sumus.
respectable, honourable, estimable, dear, precious, commendable;
good;
reverend;
— դահեկան, current money;
օր —գոյ, feast-day.
Խաբեբայք եւ կեղծաւորք բազում ինչ բանս խօսին պատրանաց, մինչ յարգոյ լինիցին. (Մխ. առակ. ՟Կ՟Ա։)
cf. Յարգի.
προτιμότερος pretiosus, praestantior, -issimus;
probus. Ունակ յարգի եւ արժէից. յարգաւոր. յարգի. մեծագին. պատուական. նախապատիւ. ընտիր. փորձ. ... կամ ըստ յն. բայիւ, προτιμάω (նախապատուել). προκρίνω (նախադատել). antefero, praepono.
to follow, to keep close to.
Հետեւին անուան հինգ. (եւ յարեւանայ բային ութ (պարագայք). յարին նմա այսք՝ որք եւ բային. Թր. քեր.։)
dwelling under the same roof, in the same house, cohabiting.
Անիրաւութիւն է յեղբայրակցութեան գտանել առանձնականս ջոկս, եւ յարկակիցս. յն. յարկակցութիւնս։
to add, to increase, to augment;
to join, to adjoin, to insert, to interpolate, to apply, to supply;
to reckon, to add up;
— խօսել, to repeat, to say again, to reply, to rejoin;
— ի զօրութիւն, to redouble one's strength;
— ոյժ ումեք, to sustain another's efforts;
— զինչս իւր, to increase one's wealth;
աւուրս յաւուրս —, to lengthen life;
— զվարձս ծառայի, to raise the wages of a domestic;
յաւել յիս զօրութիւն, it gave me new strength;
եւ յաւել ծնանել, and then brought forth;
ոչ եւս յաւելից անիծանել, will never curse again;
մի եւս յաւելուցուք տեսանել զերեսս իմ, see my face no more.
Հարցեն զնա թւով քառասուն, եւ այլ մի՛ յաւելուցուն։ Եւ թէ սակաւ իցէ, յաւելից քեզ դոյնչափ։ Աւուրս յաւուրս յաւելեր թագաւորի։ Մեծութիւն յաւելու բարեկամս բազումս։ Յաւե՛լ մեզ հաւատս։ Յաւել տէր խօսել։ Ոչ եւս յաւելից անիծանել զերկիր։ Յաւել ծնանել զեղբայր զնորա զՀաբէլ։ Գործիցես զերկիր, եւ ոչ յաւելցէ տալ քեզ զզօրութիւն իւր։ Յաւելաք յամենայն մեղս մեր եւ ի չարիս, եւ խնդրեցաք մեզ, թագաւոր։ Որ յաւելաւ ի կերողացն։ Ոյր գուցէ, տացի նմա, եւ յաւելցի։ Մեռաւ, եւ յաւելաւ առ ժողովուրդ իւր, կամ յազգ իւր։ Յաւելցիս առ ժողովուրդ քո.եւ այլն։
to augment, to be multiplied, to grow, to increase, to be enlarged;
to adhere to, to go over to, to add, to join, to incorporate;
մեռաւ եւ յաւելաւ յազգ իւր, he died and was gathered to his fathers;
cf. Հայր.
Հարցեն զնա թւով քառասուն, եւ այլ մի՛ յաւելուցուն։ Եւ թէ սակաւ իցէ, յաւելից քեզ դոյնչափ։ Աւուրս յաւուրս յաւելեր թագաւորի։ Մեծութիւն յաւելու բարեկամս բազումս։ Յաւե՛լ մեզ հաւատս։ Յաւել տէր խօսել։ Ոչ եւս յաւելից անիծանել զերկիր։ Յաւել ծնանել զեղբայր զնորա զՀաբէլ։ Գործիցես զերկիր, եւ ոչ յաւելցէ տալ քեզ զզօրութիւն իւր։ Յաւելաք յամենայն մեղս մեր եւ ի չարիս, եւ խնդրեցաք մեզ, թագաւոր։ Որ յաւելաւ ի կերողացն։ Ոյր գուցէ, տացի նմա, եւ յաւելցի։ Մեռաւ, եւ յաւելաւ առ ժողովուրդ իւր, կամ յազգ իւր։ Յաւելցիս առ ժողովուրդ քո.եւ այլն։
eternal, perpetual, uncreate, immortal, without end;
— կեանք, immortal life;
— թշնամութիւն, bitter, irreconcilable, implacable or eternal enmity;
—ն, the Eternal, the Everlasting One.
Անսովոր է ասել որպէս մակբայ,
to change, to transmute;
to translate;
— ի հայ բան or լեզու, to translate into Armenian, or Haiganian;
cf. Յեղանիմ.
Սկսաւ յեղուլ եւ հոլովել առ վատթարն։ Այլք ամենայն յեղուն, բայց միայն ինքն անյեղ եւ անփոփոխ է։ Առանց յեղլոյ։ Երկիր հաստատուն է, եւ (սակայն) ոչ առանց յեղլոյ. (Փիլ.։)
to christen, to baptize;
to wash, to purify by ablution;
to bathe;
— զկաթն, զգինի, to put water into milk, wine;
վերստին —, to rebaptize.
(գրի եւ հնչի Մկրտել. բայց գտանի գրեալ եւ ՄԿՐԸՏԵԼ. որպէս լծ. ընդ Մխրճել, եւ ընդ մաքրոտել. βαπτίζω baptizo. ի յն. βάπτω . թ. պաթըրմագ. mergo, immergo, tingo, lavo եւ φωτίζω illumino (որ է լուսաւորել). ... Ջրով լուանալ եւ մաքրել. մխել ի ջուր ի լուացումն. կր. լուանիլ, մաքրիլ։ Անխտիր ասի զմկրտութենէ յովհաննու, եւ քրիստոսի, եւ զլոկ լուացմանէ, եւ զջրացանութենէ. եւս եւ զմարտիրոսութենէ.
Ես մկրտեմ զձեզ ջրով յապաշխարութիւն. բայց որ զկնի իմ գայ, նա մկրտեսցէ զձեզ ի հոգին սուրբ եւ ի հուր։ Եկի ես ջրով մկրտել, Նա է՝ որ մկրտէ հոգւովն սրբով։ Մկրտեցէ՛ք զնոսա յանուն հօր եւ որդւոյ եւ հոգւոյն սրբոյ. եւ այլն։
Անսովոր է կր. Մկրտիցուք. բայց առ հարկի գտանի եդեալ ըստ հին ձեռ. առ որոշելոյ ի ներգործականէս՝ մկրտեսցուք։
to choke, to stifle, to suffocate, to strangle;
to pain, to grieve, to vex, to torment.
Ընդէ՞ր խեղդես, եւ մղձկես զեղբայրն. (Ոսկ. մ. ՟Ա. 15։)
cf. Մնացուած.
Մնացորդք ժողովրդեանն, կամ իսրայէլի, կամ յակոբայ։ Ի մնացորդացդ յուդայ։ Նա մնաց ի մնացորդաց հսկայից։ Ի վերայ մնացորդացս այսոցիկ։ Մնացորդք ոչ եղիցի նոցա։ Կերակրել զձեր մնացորդս մեծամեծս.եւ այլն։
to cause to remain, to stop, to put a stop to;
կաց մնաց, կաց եւ մնաց, remnants of troops, wreck of an army;
cf. Ժողովեմ.
perpetually, eternally, to eternity, for ever, without end.
Ի ձայն աղիողորմ զայնպիսին մշտնջենաբար ողբային. (Սարգ. յկ. ՟Ա։)
wandering;
erroneous, wrong, false, heretical;
deceiver, perverter, seducer;
աստեղք —ք, erratic stars, planets.
πλάνος, πλάνης planus, impostor, seductor եւ erraticus, erro, erroneus. (որպէս թէ մոլոր, կամ մոլարար) Մոլորեցուցիչ. խաբեբայ. պատրիչ.
Յիշեցաք մեք, զի մոլարն այն ասէր։ Պատրել կամի մոլար ոգին։ Զխաբեբայդ եւ զմոլարդ կենդանւոյն այրեցէ՛ք. (Կոչ. ՟Ժ՟Դ. 6։ Իսիւք.։ Վրք. հց. ՟Ի։)
Անդ իբր մակբայ ասի.
planet, wandering star.
Անմոլարքն ամենայն ընդ նմին ընդ երկնի շրջարարեալ լինի. բայց մոլորակքն ոչ նոցին յառաջագունիցն համընթաց շարժիլ բնաւորեալ են. (Արիստ. աշխ.։)
wallowing or rolling in ashes.
Մոխրաթաւալ ողորմագին՝ ծերք եւ տղայք դառն ողբային. (Գանձ.։)
to forget, to be forgetful or unmindful of, to neglect;
— զասելին, to be at a stand, to stop short, not to know what to say, to be put to a stand or to an ou-plus;
մի՛ մո ռանար զիս, don't forget me;
to be forgotten, to fall into oblivion.
Մի՛ մոռացեալ լիցին ճգունք յովբայ. (Իսիւք.։)
forgetfulness;
—նս առնել, ի —նս դարձուցանել, արկանել, to forget, to leave or bury in oblivion;
— լինել, գալն, to forget, to forget oneself, to put out of oneʼs memory;
ի —նս ածել, to cause to forget.
λήθη oblivio. Նոյն ընդ Մոռացումն. եւ ընդ բայի՝ որպէս Մոռանալ, մոռանիլ. (գրի առ յետինս եւ Մոռացունք)
foolish, mad, insane, idiot, simpleton, dolt.
Որ ասիցէ ցեղբայր իւր, մորոս։ Մորո՛սք եւ կոյրք. (Մտթ. ՟Ե. 22։ ՟Ի՟Գ. 17։)
to remove, to put or set aside, to separate;
— ի կաթին սովորութենէ, to wean.
ՄՈՑԵԼ. ἁφίστημι, -μαι amoveo, abscedo. Ի բաց հեռացուցանել, կամ հեռանալ. քեցել, իլ.
mouse;
mice;
cf. Դնդեր;
ազգ մկանց, the micy tribe;
— մեծ, rat;
— վայրի, wood-mouse;
— դաշտի, field-rat;
— ջրային, craber, water-rat;
— ալպեան, marmot;
— լերանց, mountain-rat;
փարաւոնի, ichneumon, cf. Հետահան, cf. Հիլոս;
գեղացի եւ քաղաքացի —, the country mouse and the city mouse;
ծակ, բոյն, աղբ, ականատ մկանց, mouse-hole;
rat's nest;
mouse-dung;
mouse-trap;
որսորդ մկանց, rat-catcher, mouse-hunter;
(կատու) mouser;
որսորդութիւն մկանց, mouse-hunt;
— որսալ, to mouse, to catch a mouse;
— չչէ, the mouse squeaks.
ռմկ. մուկ. (որպէս թէ միուկ, կամ մսուկ) լծ. եւ յն. լտ. մի՛ս, մուս. պ. մուշ. դաղմ. միզ. μῦς mus. Փոքրիկ կենդանի առտնին՝ բայց անընտել, գող, ծակամուտ, որս կատուի, չարահոտ, եւ խոզաձեւ մարմնով.
begging, mendicant, poor;
cf. Մուրականութիւն.
Եթէ տեսանիցէ ոք զոք ազատի կերպարանօք ի մուրականս, խաբեբայ է ասէ. (Ոսկ. եբր. ՟Ժ՟Ա։)
made of leather, of skin, membranous.
Զգեցուցանեն նմա մազեղէնս եւ մաշկեղէն ըստ աւանդութեան սուրբ հարցն։ Այլ ոչ ինչ ունէր, բայց միայն երկու մազեղէն, եւ մի մաշկեղէն. (Վրք. հց. ձ։)
cf. Մաշկեայ;
garment of skins;
գօտի —, leather girdle;
ոտք —ք, web-footed;
մարմին —, human skin;
mortal coil.
Զգեցուցանեն նմա մազեղէնս եւ մաշկեղէն ըստ աւանդութեան սուրբ հարցն։ Այլ ոչ ինչ ունէր, բայց միայն երկու մազեղէն, եւ մի մաշկեղէն. (Վրք. հց. ձ։)
fog, haze, mist;
darkness, obscurity;
օր ամպոյ եւ —խղոյ, cloudy and tempestuous or stormy day.
Լապտերն յորժամ շիջանի, ոչ այլ ինչ է, բայց մառախուղ եւ մէգ. (Ոսկ. յհ. ՟Բ. 4։)
part;
bit, piece, morsel;
share, portion;
lot, parcel;
ration, allowance;
contingent, quota;
side, part, quarter, clime;
minute;
relics;
holy or hallowed bread;
— հաւատոյ, article of faith;
մասունք բանի, the heads of a discourse;
— բարի, the better part;
— զգայական, սրտմըտական, ցանկական, sensitiveness;
irascibility;
concupiscence;
մասամբ, ըստ մասին, ըստ մասնեայ, ի —է, in part, partly;
partially, in parts;
by halves;
մեծաւ մասամբ, ըստ մեծի մասին, բազում մասամբ, ըստ առաւելագոյն մասին, for the most or greatest part, mostly, chiefly;
յայսմ մասին, ի մասինդ, յայդմիկ, on this side, on this consideration;
ի մասին, for, instead of;
— առ — or առ մասին, — —, piecemeal, in pieces, piece by piece, in shreds, limb by limb;
իմով մասամբ, on my part, as for me;
աղօթից մասամբ, as for, or with regard to prayers;
ի պարգեւի մասին, in place of a gift, as a gift;
նմա ել —, he was allotted, he had for his share, or portion;
it is fallen to his lot;
— ունել, to participate in, to take a part or concern in;
ի բարեաց մասին առնուլ, to take in good part;
ի չարի մասին առնուլ, to take ill, or amiss;
գրաւիլ ընդ մասամբք ախտից, to be subject to certain vices;
չիք մերընդ դաւթի, we have nothing to do with David.
Եւ է մասն հինգհարիւր ասպարէս. բայց օդաչափութեամբ երկրաչափութեան՝ է մասն, հինգհարիւր ասպարէս ի լայնն, եւ նոյնչափ յերկայնն՝ չորեքկուսի. որպէս զի լինել մասինն ՟Հ՟Ա մղոն. (Խոր. աշխարհ.։)
to betray, to denounce, to discover;
to deliver up, to surrender;
to abandon, to allow, to permit;
— ի ձեռս ուրուք, to give into the hands of, at the mercy of, to deliver up;
— ի վտանգս, to endanger, to expose to peril, to put in jeopardy;
— զոք գազանաց, to throw to the wild beasts, to give as a prey to -;
— զոք սրոյ, to kill, to slay;
— զանձն յանարգութիւն, to debase, degrade or disgrace oneself;
— ի կամս փառամոլ հաճոյից իւրոց, to sacrifice to one's ambition;
զոք ի ծաղր եւ յայպանումն, to quiz, to burlesque, to ridicule;
— զոք ամօթոյ, to cover with shame or confusion;
— զոք սատանայի, to excommunicate;
— զխորհուրդս իւր, to unbosom oneself to, to open one's mind to;
ոչ — զհամբերութիւն, to be patient.
Մատնեսցէ եղբայր զեղբայր։ Մատնեսցեն զմիմեանս։ Մատնեցից զնա ձեզ։ Յուդա իսկարիովտացի, որ եւ մատնեացն զնա.եւ այլն։
metretes or amphora (a liquid measure, the Roman about seven, the Attic about ten gallons).
Մար՝ ըստ հելլենացւոցն սատոն. ՟Ծ քսեստ, եւ է չափ հնձանի. բայց յն. σάτον satum. եբր. սէա. ըստ սուրբ գրոց է գրիւ։
Mede;
Median;
lord.
Մար՝ ըստ հելլենացւոցն սատոն. ՟Ծ քսեստ, եւ է չափ հնձանի. բայց յն. σάτον satum. եբր. սէա. ըստ սուրբ գրոց է գրիւ։
inhabited by man.
Յայնկոյս մարդաբնակ՝ զկինոբայ աշխարհն. (Մխ. այրիվ.։)
anthropolatra;
flatterer, fawner, adulator.
ἁνθρωπολάτρης anthropolatra, cultor hominis, hominum cultor. եւ բայիւ ἁνθρωπολατρέω hominem colo. Պաշտօղ զլոկ մարդ որպէս զաստուած. ուրացօղ աստուածութեան քրիստոսի.
cf. Մարդկօրէն.
Էր ի կերպարանս խոզի՝ բայց միայն ի մարդապէսն խօսելոյ. (Ագաթ.։)
murderous, homicidal;
murderer, homicide, man-slayer.
Նա մարդասպան էր ի սկզբանէ։ Ամենայն՝ որ ատեայ զեղբայր իւր, մարդասպան է։ Մարդասպանաց, պոռնկաց.եւ այլն։
human;
humanly, as a man, according to human nature.
Եղեւ այր բարեպաշտ ոզիա, բայց յետոյ կրեաց ինչ մարդկօրէնս՝ ի բարեփառութենէն յաղթահարեալ. (Ոսկ. ես.։)
means;
possible;
— է, it is possible, it may he so;
it is fitting or proper.
it is possible;
զիա՞րդ — այդմ լինել, how can these things be?
չ-, ոչ —, it can't be, it is impossible;
—ցի՞, is it possible?.
Առանց կուսութեան մարթի տեսանել զարքայութիւնն, բայց առանց ողորմութեան անհնար է տեսանել։ Մարդ չմարթի զքեզ կոչել։ Զողորմութիւն չմարթի գաղտ գործել. (իսկ զաղօթսն եւ զպահսն մարթի. (յն. կոչիլ, գործիլ։) Ի նազարեթէ մարթիցի՞ բարւոյ իմիք լինել։ Ոսկ. մտթ.։)
carnivorous.